Spoveď pútnika

Táto myšlianka mu zničila všetky lavičkové sny. Narovnal špinavé prsty, oprel sa o igelitovú tašku plnú zberného papiera a s povzdychom sa posadil. V zornom uhle sa mu zračil obraz plechovky od piva, ktorú mu včera podarovali za cenu rýchleho odchodu spred dverí ,, Reštaurácie s vyhliadkou ". Zvlaštne. Jeho vyhliadka spočívala v malej plechovke opojného moku. Má to snáď brať osobne? Kývol rukou a postavil sa, pričom z neho opadali všetky pozostatky včerajšej večere s názvom ,, kto čo našiel ". Obsahom večerného ,, menu " bola totiž polovica obloženej kuracej bagety zo smetného koša spomínanej reštaurácie, tri plátky šunky, ktoré mu z ľútosti podstrčila staršia pani a kúsok syra kúpeného z pouličného zárobku. Tvár sa mu zrazu zahmlila. Spomenul si na detské časy, dva taniere rajčinovej polievky, pečené buchty od mamy a vianočný stromček zdobený salónkami z kokosovou príchuťou. Vianoce...blížiace sa sviatky... Pri srdci pocítil pálivé teplo. Kedysi mal s kým vyťahovať kosti z kapra a nadchýnať sa nad zemiakovým šalátom. Kedysi... To všetko pekné a oslnivé sa stratilo, keďmu zomrela matka. Žiaľ ho natoľko zmohol, až čoraz častejšie dvíhal pohárik k ústam. Problémy narastali, práca železničiara vyžadovala plné sústredenie a tak ho vykopli. Byt mu nepatril a na nájomné mal taký rok. Všetko prepil a navyše bol aj gambler. Adoptovala si ho ulica .Pri spomienkach mu vytiekla z oka slza. Už to vidí jasne. Všetko by robil inak, keby mohol. Kiež by bola šanca pre obyčajný život.Pre kúsok šťastia v malom vyhriatom bytíku by spravil všetko. No kde by ho chceli? Špinavého,s mastnými vlasmi a dotrhaným kabátom ho nepustia ani do MHD. Treba však dúfať v pár štvorlístkov, ktoré raz nájde. On predsa verí. V seba. Aj to je dôležité. Načo však rozmýšľať? Musí sa zarábať. Veď je tu NOVÝ deň. Deň s vyhliadkou.